Vnútrozemské rozvojové krajiny

Približne pol miliardy ľudí žije vo vnútrozemských rozvojových krajinách (LLDC), v ktorých je obchodovanie s tovarmi a produktmi nákladnejšie ako v krajinách s priamym prístupom k prístavom a k moru. Často majú aj slabé cesty a infraštruktúru.

Napríklad Kazachstan je vzdialený 3 750 kilometrov od najbližšieho námorného prístavu. Vývoz rudy alebo kovov, jedného z ich hlavných vývozných artiklov, trvá v priemere 81 dní. V porovnaní s Rakúskom, ktoré je tiež vnútrozemskou krajinou, ale s dobrou infraštruktúrou, cestami a prístupom menej ako 100 km k moru, tu vývoz trvá v priemere len deväť dní. Takže náklady na vývoz sú oveľa vyššie pre kazašských vývozcov ako pre rakúskych.

V novembri bude Rakúsko vo Viedni organizovať druhú Konferenciu o vnútrozemských rozvojových krajinách, témou bude hľadanie ciest ako krajinám LLDC pomôcť urýchliť ich trvalo udržateľný rozvoj. Konferencie by sa malo zúčastniť dve tisíc účastníkov vrátane vládnych predstaviteľov, hláv štátov a generálneho tajomníka OSN.

Čo sú to vnútrozemské rozvojové krajiny?

Vnútrozemským rozvojovým krajinám (LLDC) chýba prístup k moru, čo znamená, že môžu čeliť podstatným výzvam najmä v oblasti obchodu, dopravy a infraštruktúry. Všetky vnútrozemské rozvojové krajiny majú nízky hrubý domáci produkt (HDP) a nízky index ľudského rozvoja. Veľká časť z 32 vnútrozemských rozvojových krajín je taktiež zaradená medzi najmenej rozvinuté krajiny. V Afrike sa nachádza 16 krajín patriacich do skupiny LLDC, v Ázii 10, štyri sú v Európe a dve v Latinskej Amerike; spolu tvoria celkovo 442,5 milióna obyvateľov (údaj z roku 2012).

Kľúčové údaje o vnútrozemských krajinách

 

Celkový počet obyvateľstva (2012)

442,5 miliónov

Počet krajín

32

Afrika

16 krajín

Ázia

10 krajín

Európa

4 krajiny

Latinská Amerika

2 krajiny

Priemerná vzdialenosť k najbližšiemu námornému prístavu

1 370 km

Priemerný Index ľudského rozvoja (HDI) (2012)

60,6

Podiel krajín LLDCs na celosvetovom obchode

1,17%

 

 

Čas vývozu
(v dňoch)

Náklady na vývoz (v USD na kontajner)

Čas dovozu
(v dňoch)

Náklady na dovoz (v USD na kontajner)

LLDCs

42

3203

47

3884

Tranzitné krajiny

22

1287

27

1602

Kľúčové výzvy pre vnútrozemské krajiny

Vzhľadom na to, že vnútrozemské rozvojové krajiny sa nachádzajú ďaleko od veľkých svetových trhov, obchodovanie je pre nich ťažké. Krajiny LLDC sú kvôli prevozu tovaru veľmi závislé od susedných krajín. Rozvojové tranzitné krajiny majú často slabú infraštruktúru, nestabilnú politickú situáciu a nákladné administratívne postupy. Cesty a železnice sú často v zlom stave: napríklad len deväť tranzitných krajín má vydláždených viac ako 50% svojich ciest. Tiež sa tu často vyskytujú štrajky, občianske vojny a prírodné katastrofy.     

Všetky tieto faktory prispievajú k vysokým nákladom na prepravu. Podľa Konferencie OSN pre obchod a rozvoj ( UNCTAD), typická krajina LLDC minie dvakrát toľko zo svojho zárobku z exportu na dopravu a poistenie ako priemerná rozvojová krajina a trikrát viac ako priemerná vyspelá krajina. Zjavnejšie je to ešte pri porovnaní Burundi, priemernej vnútrozemskej krajiny s nejakou vyspelou krajinou, napríklad Dánskom: v roku 2011 bol priemerný čas vývozu Burundi až na miesto určenia 47 dní, zatiaľ čo export z Dánska si vyžadoval päť dní. Dánski exportéri potrebovali na uskutočnenie svojho vývozu štyri dokumenty, zatiaľ čo ich burundskí kolegovia deväť. Náklady na vývoz jedného kontajnera z Burundi boli 2747 USD, teda oveľa vyššie ako z Dánska (744 USD).    

V roku 2011 bol podiel vnútrozemských rozvojových krajín na celosvetovom obchode len 1,17%. Tieto údaje sa odrážajú v HDP a  Indexe ľudského rozvoja (HDI) týchto krajín. HDP na obyvateľa je v 19 krajinách LLDC pod úrovňou 1000 dolárov a priemerné HDI je deväť bodov pod celosvetovým priemerom HDI.     

Postavenie vnútrozemského štátu je hlavnou prekážkou rozvoja, keďže vysoké prepravné náklady vedú k nižšej úrovni obchodu, ktorá má negatívny dopad na ekonomický rast, negatívne vplýva na dosahovanie pokroku v oblasti trvalo udržateľného rozvoja. 

Druhá Konferencia OSN o vnútrozemských rozvojových krajinách

Druhá Konferencia OSN o vnútrozemských rozvojových krajinách sa koná od 3. - 5.novembra 2014 vo Viedni. Programovo bude vychádzať z prvej konferencie, ktorá sa konala v auguste 2003 v Alma-Ate, Kazachstane, na ktorej bol prijatý Almaatský akčný program. Tento sa zameriava na spoluprácu v oblasti tranzitu a prepravy medzi vnútrozemskými a tranzitnými rozvojovými krajinami.    

Po desiatich rokoch sa krajiny LLDC, tranzitné rozvojové krajiny, donorské krajiny, OSN a ďalšie medzinárodné organizácie, zástupcovia občianskej spoločnosti a súkromného sektora stretnú vo Viedni, aby

  • zhodnotili realizáciu Almaatského programu
  • získali dodatočnú medzinárodnú podporu pre vnútrozemské rozvojové krajiny
  • vytvorili nový akčný program na nasledujúcich 10 rokov, ktorý sa sústredí na výzvy, ktorým krajiny LLDC čelia a na merateľné ciele a indikátory.      

Gyan Chandra Acharya, zástupca generálneho tajomníka OSN pre najmenej rozvinuté krajiny, vnútrozemské rozvojové krajiny a malé ostrovné rozvojové štáty, bude generálnym tajomníkom konferencie.

Vnútrozemské rozvojové krajiny verzus vnútrozemské vyspelé krajiny

Druhá Konferencia OSN o vnútrozemských rozvojových krajinách sa koná vo vnútrozemskej rozvinutej krajine - Rakúsku. Avšak na rozdiel od vnútrozemsky rozvojových krajín, európske vnútrozemské krajiny nečelia tým istým obchodným, dopravným a infraštruktúrnym prekážkam ako ich rozvojové náprotivky. Tranzitná infraštruktúra v Európe je v oveľa lepšom stave ako v rozvojovom svete; európske vyspelé vnútrozemské krajiny majú voľný pohyb tovaru a služieb vďaka ich členstvu v Európskej únii; ich obchod viac závisí na prístupu k moru, keďže sú obklopené vysoko rozvinutými ekonomikami; európske vnútrozemské krajiny ako Maďarsko, Rakúsko a Slovensko vyvážajú najmä produkty s vysokou hodnotou ako napríklad strojové zariadenia a vybavenie, zatiaľ čo krajiny LLDC vyvážajú skôr plodiny. Sčítané a podčiarknuté: náklady na biznis sú oveľa vyššie v rozvojových vnútrozemských krajinách.         

Úrad OSN pre vnútrozemské rozvojové krajiny  

Úrad vysokého predstaviteľa OSN pre najmenej rozvinuté krajiny, vnútrozemské rozvojové krajiny a malé ostrovné rozvojové štáty ( UN-OHRLLS) bol zriadený v roku 2001 Valným zhromaždením OSN. Jeho hlavnou úlohou je podporovať generálneho tajomníka, Hospodársku a sociálnu radu, Valné zhromaždenie a členské štáty pri vykonávaní akčných programov a pri obhajobe najmenej rozvinutých krajín, vnútrozemských rozvojových krajín a malých ostrovných rozvojových štátov spolu s príslušnými agentúrami OSN ako aj so zástupcami občianskej spoločnosti, médiami, akademickej pôdy a nadáciami.