Klimatické zmeny

Zisti viac cez interaktívny obrázok.

"Každý deň sa stretávam s problémami tohto nepokojného a zložitého sveta. Žiadny z nich však nie je vypuklejší ako klimatické zmeny. Tie sú celkom jasne existenčnou hrozbou pre väčšinu života na tejto planéte - vrátane a najmä - pre človeka."

- Generálny tajomník OSN António Guterres na rakúskom Svetovom summite, Viedeň, máj 2018

Klimatické zmeny sú jednou z najväčších výziev našich čias a zásadným faktorom stresu pre spoločnosť aj životné prostredie. Či už hovoríme o zmenách počasia, ktoré ohrozujú produkciu potravín alebo o stúpajúcej hladine mora, ktorá zvyšuje riziko katastrofických záplav, dopad klimatických zmien je svojím rozsahom bezprecedentný a celosvetový. Ak nezačneme dnes rázne konať, v budúcnosti bude prispôsobovanie sa týmto zmenám oveľa ťažšie a nákladnejšie.

Dopad klimatických zmien môže posilniť súčasné hrozby pre mier, bezpečnosť a udržateľný rozvoj. A čo je nemenej dôležité, klimatické zmeny sú hrozbou, ktorá neúmerne zaťažuje tých najchudobnejších a najzraniteľnejších.

Čo robí OSN v oblasti klimatických zmien?

Medzivládny panel o zmene klímy (IPCC), ktorý je súčasťou OSN, je objektívnym zdrojom vedeckých informácií. Prostredníctvom IPCC OSN poskytuje politikom vedecké údaje o klimatických zmenách, ich dopade a budúcich rizikách, vrátane možností ako sa im prispôsobiť, zmierniť ich či stať sa voči nim odolným. Piata hodnotiaca správa IPCC z roku 2013 prišla k záveru, že klimatické zmeny reálne prebiehajú a ich hlavnou príčinou je ľudská činnosť.

Správa IPCC ďalej prináša alarmujúce dôkazy, že pravdepodobne sme už prekonali dôležité zlomy, ktoré povedú k nezvratným zmenám vo veľkých ekosystémoch a planetárnom klimatickom systéme. Rôzne ekosystémy ako napríklad amazonský dažďový prales a arktická tundra sa zrejme blížia k bodu, kedy môže nastať dramatická zmena ako napríklad oteplenie alebo vysychanie. Rovnako alarmujúci je ústup horských ľadovcov, čo sa následne prejavuje slabším zásobovaním vody v suchších mesiacoch. Následky dopadnú na generácie po nás.

Globálne dohody a spolupráca

Organizácie OSN stoja na čele snáh zachrániť našu planétu. Prostredníctvom Rámcového dohovoru OSN o zmene klímy (UNFCCC) OSN poskytuje fórum, na ktorom sa môžu stretnúť krajiny z celého sveta a dohodnúť sa na spoločných aktivitách v oblasti boja proti klimatickým zmenám. V teréne pomáha krajinám pri prechode na stratégie s nízkymi emisiami a odolnosťou voči klimatickým zmenám. Krajinám, na ktoré majú klimatické zmeny obzvlášť silný dopad, pomáha prispôsobiť sa nestabilnej klíme.

Summit Zeme priniesol v roku 1992 zavedenie Rámcového dohovoru OSN o klimatických zmenách (UNFCCC). Bol to prvý krok, ktorým sa začali riešiť klimatické zmeny. Dnes sú v ňom zastúpené takmer všetky krajiny sveta - dohovor doteraz ratifikovalo 197 krajín. V roku 1997 bol prijatý Kjótsky protokol, ktorý zaväzuje zmluvné vyspelé krajiny k znižovaniu emisií.

Parížsky dohovor

Na 21.konferencii zmluvných krajín v Paríži 2015, zmluvné strany dohovoru UNFCCC dosiahli významnú dohodu s cieľom bojovať proti klimatickým zmenám, zrýchliť a zintenzívniť aktivity a investície potrebné na udržateľnú budúcnosť s nižšími uhlíkovými emisiami. Parížsky dohovor stavia na Dohovore UNFCCC a, po prvý krát, spája všetky krajiny pre spoločnú vec a ambiciózne úsilie - boj proti klimatickým zmenám a prispôsobenie sa ich následkom so silnejšou podporou pre rozvojové krajiny. V rámci sveta vytyčuje v tejto téme nový kurz.

Hlavným cieľom Parížskeho dohovoru je posilniť globálnu odpoveď na hrozbu klimatických zmien prostredníctvom udržania vzostupu celosvetovej teploty pod 2 stupne Celzia oproti pred industriálnej úrovni a zároveň pokračovať v úsilí o obmedzenie tohto zvyšovania na 1,5 stupňa Celzia.

Na Deň Zeme, 22.apríla 2016, 175 svetových lídrov podpísalo Parížsky dohovor v hlavnom sídle OSN v New Yorku. To bolo dovtedy najviac krajín, ktoré kedy v rovnaký deň podpísali medzinárodnú dohodu.

Boj proti klimatickým zmenám v OSN Viedeň

Záväzok ku klimatickým aktivitám, ktorý zahŕňa Cieľ udržateľného rozvoja 13, je zodpovednosťou vlád, organizácií, miest, regiónov, biznis sektoru a investorov. Mnohé z organizácií OSN so sídlom vo Viedni sa aktívne podieľajú na dosahovaní trinásteho cieľa.

Napríklad Organizácia OSN pre priemyselný rozvoj (UNIDO) využíva svoje odborné znalosti v zelených a inovatívnych technológiách na pomoc iným, napr. v Mexiku na ochranu ozónovej vrstvy. V Mjanmarsku a Číne UNIDO implementoval projekt na posilnenie využívania praktík a metód spoločenskej zodpovednosti (CSR).

Úrad OSN pre mierové využitie vesmíru (UNOOSA) využíva vesmírne technológie na monitorovanie skleníkových plynov, ktoré súvisia s odlesňovaním a priemyselnými postupmi, ústupom ľadu na polárnych čiapočkách, ústupom ľadovcov a stúpaním hladiny mora a teploty.

Environmentálny program OSN (OSN Životné prostredie) podporuje zraniteľné horské oblasti na západnom Balkáne, Južnom Kaukaze, strednej Ázii, východnej Afrike a tropických Andách, aby sa mohli prispôsobiť následkom klimatických zmien. Napríklad OSN Životné prostredie buduje cesty, ktoré sú odolnejšie voči povodniam a stavia zásobárne vody, ktoré zas majú zmierniť povodne z topiacich sa ľadovcov.

Prípravná komisia organizácie zmluvných štátov Zmluvy o všeobecnom zákaze jadrových skúšok (CTBTO) podporuje výskum ľadovcov, ich pohyb ako aj pohyb hurikánov, tornád, zosuvu pôdy, lavín a medziročných zmien určitých rádionuklidov, pochodov v oceánoch a života v mori prostredníctvom údajov, ktoré zbiera.

Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu (MAAE) poskytuje platformu pre vedcov na využívanie nukleárnych technológií. Cieľom je zisťovať, ako možno optimalizovať poľnohospodársku činnosť a zároveň chrániť zdroje a znižovať emisie.