Klimatické zmeny

Rok 2015 je rokom veľkých rozhodnutí o tom, ako svet pokročí v riešení otázky klimatických zmien. Momentálne prebiehajú rokovania, ktoré majú v decembri tohto roku v Paríži vyvrcholiť dosiahnutím novej univerzálnej celosvetovej klimatickej dohody, vďaka ktorej sa svet vydá cestou, ktorá udrží celosvetový priemerný prírastok teploty do 2 stupňov Celzia.

Rok 2014 bol najteplejším zaznamenaným rokom vôbec a v tomto storočí nájdeme štrnásť z 15 najteplejších rokov. Tohtoročný júl bol vôbec najteplejším mesiacom od začiatku zaznamenávania teplôt. Predpokladá sa, že rok 2015 bude ešte horúcejší ako ten predošlý.

Dopady klimatických zmien sú merateľné a viditeľné. Klimatické zmeny už nie sú len problémom budúcnosti, ale aj dneška, a budú naším problémom ešte po mnoho desiatok rokov, aj keby sme už zajtra zastavili emisie všetkých skleníkových plynov. To sú tie zlé správy.

Dobré správy sú, že za posledných pár rokov sa udiali obrovské zmeny tým správnym smerom. Prebehla pozoruhodná revolúcia v oblasti obnoviteľných energií - všade na svete, ale napríklad Čína, Dánsko a Nemecko v tomto dosiahli osobitný pokrok. Veľký pokrok v poslednom období nám ukazuje, že otázku klimatických zmien môžeme stále riešiť, ak začneme konať teraz.

Potrebujeme nové riešenia, ktoré nám umožnia priblížiť sa k budúcnosti s nízkymi emisiami oxidu uhličitého, ktoré chceme dosiahnuť. Ako hovorí generálny tajomník OSN, budeme potrebovať každú pomocnú ruku, aby sme našli účinný spôsob na znižovanie emisií a prispôsobenie sa zmenám, ktoré už vo svete prebiehajú.

Vzhľadom na rozsah a závažnosť problému však rýchlosť zmien nie je dostatočná. Zmeny je potrebné urýchliť, zapojiť viac firiem, čo podporí súťaž o najlepšieho, o podnik, ktorý najviac podporuje ekologický prístup ku klíme. Musí sa však zapojiť väčšina firiem.

Generálny tajomník OSN povedal: "Klimatické zmeny sú výzvou, ktorá charakterizuje naše časy. Ovplyvňujú nás všetkých, ale nie všetkých rovnako. Máme veľmi veľkú zodpovednosť chrániť a pomáhať najchudobnejším a najzraniteľnejším na celom svete a odovzdať budúcim generáciám planétu, ktorá je zdravá a prosperuje".

Na základe výsledkov správ Medzivládneho panelu pre zmenu klímy (IPCC), ktorý je medzinárodným orgánom zodpovedným za vyhodnocovanie vedeckých poznatkov týkajúcich sa klimatických zmien, niet žiadnych pochýb, že klimatický systém sa otepľuje. Hladina morí stúpa, množstvo snehu a ľadu sa znižuje, otepľujú sa aj atmosféra a oceán, zatiaľ čo koncentrácia skleníkových plynov stúpa. Je vysoko pravdepodobné, že vplyv ľudskej činnosti je hlavnou príčinou otepľovania pozorovaného od polovice 20.storočia.

Prečo sa OSN zaoberá klimatickými zmenami?

Dopad klimatických zmien môže znásobiť súčasné hrozby pre mier, bezpečnosť a udržateľný rozvoj. To generálneho tajomníka OSN viedlo k tomu, aby túto tému zaradil medzi svoje kľúčové priority. Poškodzujú národné ekonomiky, čo nás stojí draho už dnes a bude ešte viac v budúcnosti.

Taktiež je potrebné zabezpečiť, aby rozvoj na celom svete prebiehal spravodlivejšie ako doteraz. Je potrebné podporovať rozvojové krajiny pri prispôsobovaní sa zmenám, najmä tie najzraniteľnejšie, ktoré sú klimatickými zmenami zasiahnuté, ale neprispeli k ich vzniku. Všetky potrebujú finančnú a technologickú podporu, aby mali prístup k technológiám potrebným na nízkouhlíkový rast.

"Potrebujeme konať rázne a odhodlane, aby sme zmenili vzťah ľudstva k našej planéte." Pan Ki-mun

Riešenie otázky klimatických zmien však prináša aj výhody a príležitosti. Tento proces neznamená len znižovanie emisií, ale zároveň vedie k znižovaniu znečistenia ovzdušia, lepšiemu zdraviu a budovaniu efektívnejšie fungujúcich miest, v ktorých sa lepšie žije.

Prostredníctvom Medzivládneho panela pre klimatické zmeny (IPCC) OSN pomáha vyhodnotiť stav vedy v oblasti klimatických zmien. Poskytuje fórum, na ktorom sa stretávajú predstavitelia celého sveta, aby prostredníctvom Rámcového dohovoru OSN o zmene klímy (UNFCC) mohli spoločne konať. Krajinám to v teréne pomáha vyvíjať riešenia, ktoré znižujú emisie a podporujú udržateľný rozvoj.

Rokovania o novej celosvetovej dohode

Rámcový dohovor OSN o klimatických zmenách (UNFCCC) a jeho Kjótsky protokol sú jadrom medzinárodného úsilia zameraného na riešenie otázky klimatických zmien. Tieto dva dohovory predstavujú odpoveď medzinárodného spoločenstva na závažné dôkazy, zozbierané a opakovane potvrdené Medzivládnym panelom pre zmenu klímy (IPCC), že klimatické zmeny sú reálnym faktom a že sú do značnej miery spôsobené ľudskou činnosťou.

V roku 1992 sa krajiny pripojili k Rámcového dohovoru OSN o zmene klímy (UNFCC), aby spoločne vyhodnotili, čo by mohli urobiť, aby obmedzili celosvetový priemerný prírastok teploty a z toho vyplývajúce klimatické zmeny.

V roku 1995 si krajiny uvedomili, že opatrenia na znižovanie emisií v rámci UNFCC boli nedostatočné. Preto začali ďalšie rokovania, aby našli efektívnejšie opatrenia a dva roky na to prijali Kjótsky protokol. Protokol právne zaväzuje vyspelé krajiny v oblasti znižovania emisií k určitým cieľom. Prvé obdobie záväzkov trvalo od 2008 do 2012. Druhé začalo 1. januára 2013 a skončí sa v roku 2020. Strany Dohovoru sa počas rokovaní dohodli na novom medzinárodnom dohovore, ktorý dosiahnu do konca roku 2015.

O čom bude Konferencia o klimatických zmenách v Paríži v novembri 2015?

COP 21, parížska Konferencia o klimatických zmenách, je veľkým míľnikom na ceste k vývoju rozsiahlych dlhodobých politických rámcov o nízkouhlíkových ekonomikách. Konferencia v Paríži je príležitosťou zmeniť spôsob, akým veci robíme, ako pripravujeme dlhodobé stratégie a politiky, ktoré nám nielenže umožnia vyhnúť sa najhorším dôsledkom klimatických zmien, ale aj vybudovať prosperujúcu a udržateľnú budúcnosť.

Očakáva sa, že na konferenciu príde približne 50 000 účastníkov vrátane 25 000 oficiálnych delegátov zastupujúcich vlády, organizácie OSN, medzivládne organizácie, mimovládne organizácie a občiansky sektor.