Mier a bezpečnosť

V debate o "vojne a hľadaní trvalého mieru" zdôrazňuje Bezpečnostná rada zmierenie

29.január 2014 - Zastavenie bojov nevyhnutne neznamená aj ukončenie konfliktu, povedal dnes vysoký politický predstaviteľ OSN v Bezpečnostnej rade, pričom podrobnejšie opísal spôsoby, ktorými Organizácia systematickejšie pristupuje k procesu zmierenia, najmä vo vnútri štátov v postkonfliktnom období.

"Ako sme to už viac krát opakovanie videli, boje, ktoré končia bez zmierenia - najmä boje vo vnútri členských štátov - sú boje, ktoré môžu a často aj znova začnú", povedal zástupca generálneho tajomníka OSN pre politické záležitosti Jeffrey Feltman.   

Vo svojom vystúpení pred Radou uviedol, že zatiaľ čo OSN má osvedčené schémy na to, aby od seba oddelila armády, v oblasti starostlivosti o ľudí v núdzi, stanovovania politických akčných plánov a opätovného vybudovania skutočných ciest a ministerstiev, "obnovenia dôvery v spoločnostiach a posilnenia reálneho zmierenia, sme naše schopnosti využili menej".       

Svetová organizácia a jej hlavné inštitúcie by mali zvážiť: "Ako môžeme napraviť narušenú štruktúru spoločnosti tak, aby ľudia, ktorí sa znovu pozrú do očí svojho protivníka, tam videli  skôr ľudskú bytosť ako nepriateľa?  

Pán Feltman bol medzi viac ako 50 rečníkmi na zozname, ktorí sa zúčastnili tematickej diskusie Bezpečnostnej rady o "Vojne, ponaučení z nej a hľadaní trvalého mieru".      

Vo svojich postrehoch sa zhodol s postojom princa Zeida Ra'ad Zeid Al-Husseina, jordánskeho veľvyslanca, ktorý je tento mesiac na čele rotujúceho predsedníctva Rady a ktorého delegácia  pred diskusiou vydala k téme dokument. Zdôraznil, že to, čo OSN dosiahla v zmysle udržania medzinárodného mieru a bezpečnosti, bolo primárne vecného rázu: oddelenie bojujúcich strán; prostredníctvo medzi nimi; školenie policajného personálu; a, okrem ďalších výsledkov, aj poskytnutie pomoci pri opätovnom vybudovaní zničenej infraštruktúry.

"Spojené národy však zatiaľ dostatočne dobre nepochopili ako pomôcť vytvoriť intenzívnejšie zmierenie medzi bývalými bojovníkmi a ich ľudom na základe dohodnutej alebo spoločnej, prerozprávanej alebo zdieľanej pamäte týkajúcej sa problematickej minulosti. To platí najmä pre konflikty siekt alebo etník či vojny vedené z dôvodu extrémneho nacionalizmu alebo ideológie", povedal v dokumente. 

Tematický dokument ďalej pokračuje myšlienkou, že hoci Organizácia príležitostne asistovala pri zriaďovaní dôležitých komisií pre pravdu, všeobecne má sklon klásť dôraz skôr na kroky majúce rýchly dopad, pilotné projekty a na včasný a rýchly ekonomický rozvoj, "vo viere, že zmierenie sa o seba akosi samo postará. To sa však môže stať, ale aj nemusí".    

Vo svojich postrehoch pán Feltman poznamenal, že zatiaľ čo OSN neustále reviduje svoj prístup k umožneniu trvalého mieru, existujú štyri hlavné oblasti, ktoré si zaslúžia osobitnú pozornosť, vrátane vymedzenia princípov a mechanizmov zmierovania v mierových dohodách, opatrného plánovania volieb a revízie ústavných procesov.   

Zdôraznil, že zmierovanie, ktoré môže medzinárodné spoločenstvo povzbudiť a umožniť, by malo vychádzať z vnútorných procesov, pričom upozornil, že je dôležité v OSN zriadiť archív vedomostí a skúseností s procesom zmierenia.        

Dodal, že zodpovednosť za zmierenie naďalej zostáva na národných aktéroch, rovnako ako aj pomoc od medzinárodného spoločenstva. 

"Lídri musia ísť príkladom, a to nielen v zmierňovaní bojovej rétoriky a zastavení úmyselnej propagácie bezprávia, ale aj skutkami skutočnej spolupráce a čestného prešetrenia svojej vlastnej úlohy v konflikte," povedal pán Feltman.    

Vrátiac sa k úlohe mladých ľudí, ktorí, vyrastajúc v povojnových konfliktoch, sa stávajú ešte extrémnejší ako ich rodičia, zdôraznil dôležitosť spolupráce s rodičmi a učiteľmi pri čo najskoršom vypracovaní učebného plánu dejepisu, ktorý zdieľa rôzne interpretácie konfliktu. 

"To by mohlo vytvoriť začiatok vytvárania spoločného príbehu a určenia spoločných bodov v skúsenostiach a myslení ľudí", dodal pán Feltman.    

Upozornil, že konflikty v Stredoafrickej republike, Južnom Sudáne a Sýrii, kde je akútne potrebné fyzické ukončenie vojny - neprinesú trvalý mier a bezpečnosť.  

Medzi pozitívnymi príkladmi pán Feltman vyzdvihol nedávne dokončenie Národného dialógu v Jemene, ktorý bol súčasťou politickej tranzičnej dohody krajiny. 

Poznamenal, že zmierenie nemôže nahradiť spravodlivosť, ale rovnako pravdivý je aj opak, ako ukazuje príklad z bývalej Juhoslávie a Rwandy, a síce, že tribunály nemôžu nahradiť proces národného zmierenia.