Návšteva Černobyľu

komentár generálneho tajomníka OSN, v ktorom predkladá svoju päťbodovú stratégiu na zlepšenie jadrovej bezpečnosti.

Článok bol po prvýkrát zverejnený v International Herald Tribune.

PAN KI-MUN

Pred dvadsiatimi piatimi rokmi sa výbuchom v Černobyle rozprestrel nad Európou rádioaktívny mrak, ktorý vrhol tieň na celý svet. Tragédia v japonskej jadrovej elektrárni Fukušima Daiči sa ešte stále neskončila a  u obyvateľstva vyvoláva čoraz väčší strach a kladie neľahké otázky.

Keď som pred pár dňami navštívil Černobyľ, videl som reaktor, ktorý síce vyzeral hrozivo, ale bol pevne uzavretý.  Samotné mesto bolo mŕtve a mĺkve - domy prázdne a rozpadávajúce sa, nemý dôkaz zanechaných životov, celý svet opustený a stratený pre tých, ktorí ho milovali.

Po katastrofe v Černobyle bolo premiestnených viac ako 300 000 ľudí a približne 6 miliónov ich bolo zasiahnutých. Kontaminovaný bol pás rovnajúci sa približne geografickej polovici Talianska alebo mojej rodnej krajiny Kórejská republika.

Jedna vec je však o Černobyle čítať z diaľky.  Iná vec je ho vidieť. Pre mňa to bola hlboko dojemná skúsenosť a jej obraz mi v pamäti ostane ešte po dlhé roky.  Naučil som sa tu jedno ukrajinské príslovie: "Neexistuje nič podobné ako ľútosť niekoho iného". To isté platí aj o jadrových katastrofách. Neexistuje nič podobné ako katastrofa inej krajiny.

Ako sme sa už opäť raz bolestivo poučili, jadrové nehody nepoznajú hranice. Predstavujú priamu hrozbu pre zdravie človeka a životné prostredie. Spôsobujú hospodársky  rozvrat, ktorý postihuje všetko od poľnohospodárskej výroby až po obchod a globálne služby.

Toto je moment na hlbšiu úvahu, na skutočnú celosvetovú debatu. V súčasnosti, kedy čoraz viac pociťujeme nedostatok zdrojov, je pre mnohých jadrová energia čistou a logickou voľbou. Spomienky nás však vedú k tomu, aby sme si položili otázku: prepočítali sme si správne riziká a náklady? Robíme všetko, čo môžeme, aby sme svet ľudí zachovali bezpečný?

Keďže dôsledky bývajú katastrofálne, bezpečnosť musí byť na prvom mieste. A keďže dôsledky presahujú národné hranice, je potrebné o týchto otázkach diskutovať na celosvetovej úrovni.

To je dôvod, prečo som v rámci návštevy Ukrajiny pri príležitosti 25.výročia od černobyľskej katastrofy predložil päťbodovú stratégiu, ktorá má do budúcnosti zlepšiť jadrovú bezpečnosť:

Po prvé, nastal čas dôkladne prehodnotiť všetky súčasné bezpečnostné štandardy na národnej aj medzinárodnej úrovni.

Po druhé, potrebujeme posilniť prácu Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu ohľadom jadrovej bezpečnosti.

Po tretie, musíme sa pozornejšie zamerať na novú súvislosť medzi prírodnými katastrofami a jadrovou bezpečnosťou. Klimatické zmeny prinášajú viac mimoriadnych incidentov a čoraz nepriaznivejšie počasie. Naša zraniteľnosť bude stúpať s množstvom jadrových zariadení, ktorých počet má v najbližšom desaťročí podstatne narásť.

Po štvrté, musíme sa pokúsiť o novú analýzu pomeru vynaložených prostriedkov a výsledného zisku v oblasti jadrovej energie, ktorá bude zohľadňovať náklady súvisiace s prípravou na prípadnú nehodu, prevenciu ako aj vyčistenie pre prípad, že by sa udiala.

Po piate a na záver, potrebujeme vybudovať silnejšie prepojenie medzi jadrovou bezpečnosťou v zmysle bezrizikovosti a jadrovým zabezpečením v zmysle ochrany. V čase, kedy teroristi vyhľadávajú jadrový materiál, môžeme smelo povedať, že jadrová elektráreň, ktorá je bezpečnejšia pre svoju komunitu, je väčšou zárukou aj pre celý svet.

Moja návšteva v Černobyle nebola mojou prvou cestou na nejaké jadrové miesto. Pred rokom som bol v Semipalatinsku v Kazachstane, na povrchovom nulovom bode pre jadrové testy v bývalom Sovietskom zväze. Minulý rok v lete som sa v Japonsku stretol s Hibakusha, tými, ktorí prežili jadrový výbuch v Nagasaki a Hirošime.

Šiel som na tieto miesta, aby som poukázal na dôležitosť odzbrojovania. Vyjednávači už desaťročia hľadajú dohodu o obmedzení (a možno aj o konečnom odstránení) jadrových zbraní. Minulý rok sme práve zaznamenali povzbudzujúci pokrok.

S Černobyľom v pamäti a teraz s čerstvou katastrofou vo Fukušime si musíme rozšíriť náš obzor. Odteraz sa musíme otázke jadrovej bezpečnosti venovať rovnako vážne ako jadrovým zbraniam.

Svet sa stal svedkom skľučujúceho sledu incidentov, ktoré sa takmer premenili na nehody. Našim občanom dlžíme uplatňovanie najvyšších štandardov pripravenosti a reakcieschopnosti na stav núdze, od návrhu nových zariadení cez výstavbu a prevádzku až po ich prípadné vyradenie z prevádzky.

Otázky jadrovej energie a bezpečnosti už dlho nie sú čisto len záležitosťou národnej politiky. Sú vecou celosvetového verejného záujmu. Potrebujeme medzinárodné štandardy na výstavbu, dohodnuté zábezpeky verejnej bezpečnosti, plnú transparentnosť a vzájomné zdieľanie informácií medzi krajinami.

Premeňme to na trvalý odkaz Černobyľu. Obklopený tichom som tam videl známky vracajúceho sa života. Nad poškodeným reaktorom bol vztýčený nový ochranný štít. Ľudia sa začínajú vracať späť. Zažeňme posledný mrak nad Černobyľom a ponúknime lepšiu budúcnosť ľuďom, ktorí pod jeho tieňom žili až príliš dlho.

Pan Ki-mun je generálnym tajomníkom OSN.