Často kladené otázky

Čo je to Organizácia spojených národov?

Organizácia spojených národov je vlastne skupinou organizácií.

OSN má šesť hlavných orgánov - Valné zhromaždenie, Radu bezpečnosti, Hospodársku a sociálnu radu, Poručenskú radu, Medzinárodný súdny dvor a Sekretariát, ktoré sa s výnimkou Medzinárodného súdneho dvora (so sídlom v holandskom Haagu) nachádzajú v sídle OSN v New Yorku.

Programy a fondy OSN ako napr. Detský fond OSN (UNICEF), Rozvojový program OSN (UNDP), či Úrad vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR) pôsobia v oblasti rozvoja, humanitárnej pomoci a ľudských práv.

Špecializované agentúry OSN sa zameriavajú napr. na problémy v oblasti zdravia, poľnohospodárstva, medzinárodného letectva a meteorológie. Ich vzťah k OSN definujú zvláštne dohody. Špecializované agentúry koordinujú svoje aktivity s činnosťou OSN, zároveň si však zachovávajú autonómne postavenie.

Organizácia spojených národov ako taká, programy, fondy OSN a špecializované agentúry spoločne vytvárajú systém OSN. Tento systém plní obrovské množstvo úloh a ovplyvňuje život nás všetkých, a to najrôznejšími spôsobmi: od rozhodnutí Rady bezpečnosti o vyslaní mierovej misie, po vytváranie štandardov pre bezpečnosť v leteckej doprave a kompatibilitu komunikačných systémov; od tlaku na zrýchlenie dodávok humanitárnej pomoci obetiam prírodnej katastrofy, po koordináciu aktivít v boji proti pandémii AIDS; od pomoci krajinám pri usporiadaní slobodných volieb a ich priebehu, po zabezpečenie výhodnejších úverov či úverov s nižšími úrokovými mierami na financovanie rozvoja infraštruktúry v chudobných krajinách. Konečným cieľom úsilia OSN je vytváranie zdravšieho, stabilnejšieho sveta so širokou paletou možností, spravodlivého pre všetkých.

Načo je nám Organizácia spojených národov?

• Často sa hovorí, že keby OSN neexistovala, bolo by potrebné ju vymyslieť znova.
• Vo svete sužovanom konfliktmi OSN umožňuje priame a okamžité konzultácie medzi vládami a vytvára fórum pre riešenie dlhodobých problémov.
• OSN je katalyzátorom aktivity v otázkach globálneho rozmeru, akými sú napr. životné prostredie a drogy. V súčasnosti predstavuje najlepší existujúci mechanizmus mobilizácie a udržiavania medzinárodnej spolupráce v týchto otázkach.
• OSN a jej agentúry pomáhajú budovať ekonomiky a stabilizovať finančné trhy. Ich činnosť prispieva k odstraňovaniu chudoby, rastu a rozširovaniu potravinovej produkcie, ako aj predlžovaniu priemernej dĺžky života. Tieto organizácie ochraňujú utečencov, poskytujú potravinovú pomoc a pomáhajú pri prírodných katastrofách.
• OSN a jej agentúry ochraňujú zraniteľné skupiny: deti, utečencov, ľudí vyhnaných zo svojich domovov, menšiny, pôvodné obyvateľstvo a ľudí s postihnutiami.
• OSN a jej agentúry predstavujú mechanizmus pre vytváranie technických a právnych štandardov v životne dôležitých oblastiach globálnej interakcie, od bezpečnosti vo vzduchu po ľudské práva.
• Žiadna organizácia na svete nie je vhodnejšia na presadzovanie týchto cieľov, pretože žiadna organizácia nedisponuje mierou univerzality a legitimity porovnateľnou s OSN.

Je Organizácia spojených národov svetovou vládou?

OSN nie je a ani nikdy nemala ambíciu byť svetovou vládou. Ako organizácia suverénnych a nezávislých štátov vykonáva iba to, čo jej odporučia a na čom sa zhodnú členské štáty. OSN je teda nástrojom svojich členských štátov.

Akí ľudia pracujú pre OSN a čo robia?

Ekonómovia, prekladatelia, štatistici, asistenti, televízni producenti, počítačoví experti, fyzici, tesári - to je len krátka ukážka širokej škály povolaní zamestnancov OSN, ľudí s rôznymi schopnosťami a pochádzajúcimi z rôznych prostredí.

Sekretariát OSN zamestnáva 8 700 stálych zamestnancov a približne 5 470 pracovníkov v rámci zvláštne financovaných programov alebo projektov. Pochádzajú zo 160 krajín sveta a riadia politiky a programy OSN v New Yorku a na pracoviskách na celom svete. Systém OSN ako celok, t.j. OSN a k nemu pridružené programy a špecializované agentúry, vrátane Medzinárodného menového fondu a Svetovej banky, zamestnáva celokovo 64 700 ľudí.

Čo Organizácia spojených národov robí pre podporu rozvoja?

Jednou z mylných predstáv o OSN je predpoklad, že OSN sa zameriava predovšetkým na udržiavanie mieru. V skutočnosti aktivity súvisiace s udržiavaním mieru predstavujú len 30 percent činnosti OSN. Prevažná väčšina aktivít OSN sa odohráva na poli rozvoja a humanitárnej pomoci. Systém OSN, jediná inštitúcia globálneho charakteru presadzujúca rozvoj, zlepšuje život nespočetnému množstvu ľudí v najchudobnejších častiach sveta prostredníctvom praktických programov na podporu rozvoja.

Rozhodujúcu pozíciu v oblasti podpory rozvoja si OSN vybudovala už v minulosti.  V súčasnosti prostredníctvom programov v 135 krajinách systém OSN poskytuje ročne viac ako 25 mld USD pomoci, z toho takmer 5 mld USD formou grantov a 20 mld USD formou pôžičiek. Systém OSN sa zapája do aktivít na podporu utečencov, chudobných, hladujúcich, detí, ako aj v oblasti ochrany životného prostredia, angažuje sa pri potieraní zločinu, kontrole drog a v oblasti ľudských práv, rovnosti pohlaví a demokracie.

Zdroje OSN sú určené krajinám a ľuďom, ktorí ich najviac potrebujú. OSN je často krát hlavným, ak nie jediným zdrojom finančnej a technickej pomoci mnohým národom a miliónom ľudí. Modrá vlajka má rešpekt, pretože je symbolom pomoci ľudí iným ľuďom pri vytváraní spravodlivého sveta a jeho udržateľného vývoja.

Môže OSN dokázať niečo, čo iné organizácie nedokážu?

OSN má niekoľko unikátnych charakteristík, vďaka ktorým je jej podpora rozvoja zvlášť efektívna:

• univerzálnosť: všetky krajiny majú možnosť vyjadriť sa k zásadným rozhodnutiam o politikách OSN.
• nestrannosť: OSN nezastupuje žiaden národný ani obchodný záujem, dokáže rozvíjať vzťahy s krajinami a ich obyvateľstvom na báze dôvery a poskytovať im pomoc bez akýchkoľvek podmienok či obmedzení.
• globálny dosah: OSN vytvorila sieť národných úradov a kancelárií, prostredníctvom ktorej poskytuje pomoc na rozvoj
• OSN disponuje všeobecným, komplexným mandátom zahŕňajúcim sociálne, ekonomické a mimoriadne potreby
• zodpovednosť voči "národu OSN".

Čo OSN robí v oblasti ľudských práv?

Jedným z významných úspechov OSN je vytvorenie komplexného celku legislatívy v oblasti ľudských práv, prístupného každej krajine. OSN tiež vyvinula efektívny mechanizmus ochrany ľudských práv, ktorý prináša prospech ľuďom na celom svete. Prebiehajúca reforma OSN vyzdvihuje dôležitosť podpory otázke ľudských práv. Tá sa stala jednou z kľúčových oblastí pôsobenia OSN a spojovacím článkom celej činnosti OSN - od udržiavania  mieru, cez rozvoj, po humanitárnu pomoc.

OSN presadzuje ľudské práva rôznymi spôsobmi:

Vysoký komisár OSN pre ľudské práva predkladá problémy z oblasti ľudských práv vládam, snaží sa predchádzať porušovaniu ľudských práv, reaguje na ich zneužívanie a vyšetruje prípady ich porušenia v jednotlivých krajinách.

Generálny tajomník OSN a Vysoký komisár OSN pre ľudské práva vedú dôverný dialóg s vládami o otázkach týkajúcich sa ľudských práv,  napr. o prepustení väzňov a zrušení trestu smrti.

Niektoré medzinárodné zmluvy týkajúce sa ľudských práv umožňujú podať žalobu na štáty za porušenie práv jednotlivcov, a to v prípade vyčerpania všetkých národných súdnych prostriedkov.

Jednotlivci a skupiny pôsobiace v oblasti ľudských práv upozorňujú na prípady porušenia ľudských práv Úrad Vysokého komisára, ktorý túto informáciu následne predloží príslušnému orgánu či mechanizmu k analýze. Úrad Vysokého komisára prevádzkuje non-stop faxovú linku, na ktorej je možné nahlásiť prípady porušenia ľudských práv. Kontakt: (41 22) 917 0092.

Komisia OSN pre ľudské práva je jediným medzivládnym orgánom, ktorý organizuje verejné zasadania na tému porušovania ľudských práv, kdekoľvek na svete k nemu dôjde. Komisia hodnotí stav dodržovania ľudských práv v jednotlivých krajinách a prijíma sťažnosti ohľadne ich porušenia.

Experti OSN monitorujú situáciu ako aj rozsiahle porušenia v oblasti ľudských práv (napr. mučenie) v jednotlivých krajinách a upozorňujú medzinárodné spoločenstvo.

Úrad Vysokého komisára pre ľudské práva napomáha pri tomto úsilí a pomáha vládam plniť záväzky v oblasti ľudských práv poskytovaním technickej pomoci, napr. na poli policajného výcviku, tvorby legislatívy a zdokonaľovania právneho systému.

Mnoho operácií na udržiavanie mieru v súčasnosti zahŕňa opatrenia na ochranu ľudských práv obyvateľstva postihnutého konfliktom.

Špeciálne pre prípady vojnových zločinov v bývalej Juhoslávii a v Rwande boli vytvorené dva tribunály OSN.

Akým spôsobom OSN presadzuje ľudské práva?

Cieľom úsilia OSN je, aby sa otázka ľudských práv dostala do povedomia všetkých ľudí. Pre vlády je potom stále zložitejšie túto otázku prehliadať. Príkladom úspechu OSN je vypracovanie prvého návrhu dohody s globálnym rozsahom týkajúcej sa ľudských práv. Dohoda pozostáva zo Všeobecnej deklarácie ľudských práv z r. 1948 a dvoch Medzinárodných protokolov (o občianskych a politických právach,  a o hospodárskych, sociálnych  a kultúrnych právach) z r. 1966, ktoré mnohým ustanoveniam Všeobecnej deklarácie dávajú právnu záväznosť.

OSN zohrala významnú úlohu pri rokovaniach o viac ako 80 medzinárodných zmlúv podporujúcich presadzovanie politických, občianskych, hospodárskych, sociálnych a kultúrnych práv. 

OSN prispela k pádu režimu apartheidu (t.j. rasovej segregácie) v Južnej Afrike prostredníctvom dlhodobej kampane zahŕňajúcej opatrenia od embarga na obchod so zbraňami až po medzinárodné dohovory. V r. 1994 pozorovacia misia OSN pomáhala pri prechode krajiny k demokratickému režimu a monitorovala voľby, ktoré ukončili obdobie apartheidu.

OSN zohráva ústrednú úlohu v zabezpečovaní celosvetového uznania kľúčových ľudských práv, napr. práv žien či práva všetkých ľudí na rozvoj.

Ako OSN chráni zraniteľné skupiny obyvateľstva?

OSN je obhajcom väčšiny týchto skupín - menšín, prisťahovaných pracovníkov, pôvodného obyvateľstva, detí žijúcich vo zvlášť zložitých životných situáciách a podmienkach - a snaží sa zlepšiť ich bezútešnú situáciu. Jedným z najdôležitejších orgánov OSN na poli ľudských práv je Subkomisia pre prevenciu diskriminácie a ochranu menšín, ktorá zasadá každoročne s cieľom zlepšiť práva menšín na celom svete. OSN stála pri vzniku viacerých medzinárodných zmlúv, cieľom ktorých je chrániť zraniteľné skupiny obyvateľstva. Príkladom je Dohovor o právach dieťaťa z r. 1989 alebo Dohovor o ochrane práv všetkých migrujúcich pracovníkov a členov ich rodín z r. 1990. Orgány OSN monitorujú dodržiavanie záväzkov vyplývajúcich z dohovorov o ochrane práv zraniteľných skupín (detí, žien, rasových menšín) a štáty sa zodpovedajú pred OSN za ich porušenie.

OSN taktiež vedie medzinárodné kampane na zvýšenie povedomia verejnosti o problémoch týchto skupín. V mene 300 miliónov pôvodných obyvateľov OSN vyhlásila rok 1993 za Medzinárodný rok pôvodného obyvateľstva a rok 1995 za Dekádu pôvodného obyvateľstva sveta (1995-2004). Prebiehajú rokovania o znení Deklarácie o právach pôvodného obyvateľstva. Ochranu cca 300 000 detských vojakov, nasadených v súčasných ozbrojených konfliktoch, má za úlohu Osobitný predstaviteľ generálneho tajomníka OSN pre deti a ozbrojené konflikty. Medzinárodná organizácia práce (ILO) spustila Medzinárodný program na odstránenie detskej práce a Detský fond OSN (UNICEF) realizuje projekty s cieľom zlepšiť život detí žijúcich na ulici, pracujúcich detí a detí v situácii ozbrojeného v konfliktu.

Čo OSN robí v oblasti práv žien?

OSN napomáha zlepšovať postavenie žien tým, že presadzuje zmenu a zvyšuje povedomie verejnosti o právach žien na celom svete.

Myšlienka rovných práv pre ženy je zakotvená v preambule Charty OSN ako aj vo Všeobecnej deklarácii ľudských práv. Týmto sa rovnosť pohlaví zaradila medzi základné ľudské práva.

OSN stanovila medzinárodné štandardy pre práva žien a vytvára nástroje monitorovania dodržiavania týchto práv na celom svete. V r. 1979 OSN prijala Dohovor o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien. Ide o akúsi medzinárodnú listinu práv žien a akčný  program pre štáty zameraný na dodržiavanie týchto práv. Viac ako 160 krajín, ktoré ratifikovali tento Dohovor, sa takto právne zaviazalo zabezpečiť rovnosť pohlaví. Implementáciu Dohovoru monitoruje zvláštna komisia OSN pozostávajúca z nezávislých expertov.

Komisia OSN pre postavenie žien (CWS) bola založená v r. 1946 a rokuje o otázkach týkajúcich sa práv žien, poskytuje poradenstvo v otázkach, ktoré vyžadujú bezodkladnú pozornosť, a iniciuje medzinárodnú legislatívu na podporu práv žien.

OSN pomáha mobilizovať ženy na celom svete. S cieľom venovať viac pozornosti právam žien OSN vyhlásila r. 1975 za Medzinárodný rok žien a roky 1976-1985 za Dekádu OSN venovanú ochrane žien. OSN je taktiež fórom pre ženy z celého sveta, aby spoločným úsilím dokázali presadzovať svoje práva. V r. 1975 sa v Mexico City konala I. svetová konferencia OSN o ženách. Ďalšie konferencie na tému práv žien sa konali v r. 1980 v Kodani, v r. 1985 v Nairobi a v r. 1995 v Pekingu.

Dva orgány OSN sa zameriavajú výlučne na otázky týkajúce sa žien: Rozvojový fond OSN pre ženy (UNIFEM) financuje inovatívne rozvojové aktivity predovšetkým vo vidieckych oblastiach rozvojového sveta. Medzinárodný výskumný a školiaci inštitút OSN pre pokrok žien (INSTRAW) podporuje plnohodnotné zapojenie žien do hospodárskeho, sociálneho a politického života prostredníctvom školení, výskumu a poskytovania informácií.

Ako OSN podporuje mier?

OSN presadzuje mier v rámci širokého spektra aktivít.

OSN ako diplomatické centrum a diskusné fórum vytvára alternatívu k vojne a je rámcom pre mierové riešenie sporov. V období medzinárodnej krízy sa OSN usiluje zmierniť napätie a vytvoriť atmosféru pre rokovania. Je miestom pre tých, ktorí sa snažia predísť ozbrojenému konfliktu alebo ho zastaviť.

OSN podporuje mier prostredníctvom úsilia o ochranu ľudských práv, operácií na udržanie mieru a rozvoja systému medzinárodného práva. Uskutočňuje preventívnu diplomaciu s cieľom zastaviť konflikty skôr, než sa začnú. Poskytuje pomoc pri voľbách a podporuje demokratizáciu. Podporuje hospodársky a sociálny rozvoj, čím pôsobí na odstránenie hlboko zakorenených príčin konfliktu. Popri ostatných organizáciách v systéme OSN poskytuje humanitárnu pomoc, zabezpečuje návrat utečencov a pomáha pri rekonštrukcii.

Čo robí OSN pre zastavenie šírenia zbraní?

Odzbrojenie je ústrednou aktivitou OSN pri presadzovaní mieru, rozvoja a vytváraní bezpečnejšieho sveta. OSN stanovuje normy a posilňuje multilaterálne princípy odzbrojenia prostredníctvom vlastných úradov ako aj podporou rokovaní v rámci medzinárodných inštitúcií. Umožňuje vytváranie vzájomnej dôvery medzi štátmi a overovanie dodržiavania dohôd, ktoré uzavreli.

S podporou OSN vedú multilaterálne rokovania (napr. Konferencia o odzbrojení) k uzavretiu širokého spektra dohôd - napr. Zmluva o nešírení jadrových zbraní, Zmluva o všeobecnom zákaze jadrových skúšok a zmluvy o vytvorení zón bez jadrových zbraní. Vzniklo niekoľko organizácií pre kontrolu zbraní hromadného ničenia. Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu vytvorila systém jadrových záruk a kontrol a Organizácia pre zákaz chemických zbraní pomáha zabezpečiť napĺňanie záväzkov vyplývajúcich z Konvencie o chemických zbraniach.

Ďalším opatrením pre vytváranie dôvery je Register OSN konvenčných zbraní a Systém pre štandardizované správy o vojenských výdavkoch. Tieto nástroje podporujú transparentnosť vo vojenských otázkach.

Súčasťou úsilia OSN o postkonfliktné budovanie mieru je dohľad nad zhromaždením a odstránením stoviek tisíc zbraní, ako aj pomoc pri reintegrácii bývalých vojakov do občianskej spoločnosti.

Čo OSN robí pre odstránenie mínových polí?

Každý rok je viac ako 20 000 ľudí zabitých a zmrzačených miliónmi nášľapných mín vo viac ako 50 krajinách. Deti, ženy a starší ľudia sú medzi prvými obeťami týchto "tichých zabijakov". Každý rok sú nastražené ďalšie 2 milióny nášľapných mín.

OSN zohrala kľúčovú úlohu pri získavaní podpory štátov pre Ottawský dohovor, ktorý vyžaduje úplný zákaz výroby, vývozu a používania nášľapných mín, a naďalej dohliada na jeho všeobecné dodržiavanie. Dohovor inciovali spolu s ďalšími štátmi Nórsko a Kanada a v r. 1997 sa k nemu pripojilo viac ako 100 signatárov. Viac ako 1000 mimovládnych organizácií zo 60 krajín pôsobilo na vlády, aby pristúpili k tomuto Dohovoru.

V zmysle Dohovoru sú signatárske štáty povinné podávať generálnemu tajomníkovi správy o kvantite a typoch mín, ktoré držia v zásobách, a o opatreniach na odstránenie nastražených mín, ako aj o plánoch ničenia zásob mín a konverzie alebo zatvorenia priestorov na ich výrobu.

Protokol ku Konvencii o nehumánnych zbraniach z r. 1980 sa zameriava špeciálne na otázku nášľapných mín. V r. 1996 signatárske štáty Protokolu súhlasili s ďalšími obmedzeniami v tejto oblasti a zhodli sa, že všetky míny musia byť zachytiteľné detektorom. Pôsobnosť Protokolu bola rozšírená aj na vnútorné konflikty.

V rámci OSN a programov podporovaných OSN na odstraňovanie  mín v siedmych krajinách pracuje na odmínovaní 6 000 ľudí. OSN zabezpečuje nielen zneškodnenie mín, ale aj školenia pre odmínovačov, ďalej zvyšuje povedomie verejnosti o problematike mín, uskutočňuje mínové prieskumy a podporuje odmínovacie školiace zariadenia. Cieľom OSN je umožniť dotknutým krajinám riešiť tento problém. Systém OSN taktiež napomáha pri zlepšovaní lekárskych a rehabilitačných služieb pre obete výbuchov mín.

Programy sú realizované od r. 1989, a to v najviac postihnutých krajinách: Afganistan, Angola, Bosna a Hercegovina, Chorvátsko, Kambodža, Laos, Mozambik, Rwanda a Jemen.

Viac informácií získate v  Odmínovacej databáze OSN .

Ako OSN zabezpečuje kontinuálnu efektivitu?

V posledných rokoch OSN prešla významnými reformami s cieľom zvýšenia výkonnosti a efektivity (napr. menovanie Osobitného zástupcu generálneho tajomníka pre služby vnútorného dohľadu, zníženie operačných nákladov, zníženie počtu vysokých funkcionárov a viac ako 1000 iných pozícií). Rozpočet na r. 1998-1999 (2,53 mld USD) je o 76 mld USD / 13 percent nižší v porovnaní s r. 1996-1997. Šlo o prvé zníženie výdavkov v absolútnych číslach.

Tempo reforiem sa urýchlilo po zvolení Kofiho Anana do funkcie generálneho tajomníka OSN, ktorý Valnému zhromaždeniu predložil zatiaľ najďalekosiahlejší súbor reforiem. Ich obsahom bolo:

• zníženie administratívnych nákladov a využitie úspor pre rozvojové aktivity
• reorganizácia programov OSN do štyroch základných okruhov - 1. mier a bezpečnosť, 2. rozvoj, 3. hospodárske a sociálne otázky a 4. humanitárne otázky. Oblasť ľudských práv sa stala prierezovou otázkou a spojovacím článkom spomínaných štyroch tématických okruhov.
• menovanie osobitného zástupcu generálneho tajomníka OSN, úlohou ktorého je dohliadať na každodennú činnosť OSN a koordinovať reformné úsilie
• vytvorenie skupiny manažérov na vyššej ("senior") úrovni s cieľom urýchliť proces rozhodovania a zvýšiť koordináciu aktivít
• vytvorenie Rozvojovej skupiny OSN pozostávajúcej z vedúcich pracovníkov rozvojových programov a fondov OSN. Cieľom bolo vytvorenie priestoru pre spoločné rozhodovanie o rozvojových aktivitách
• konsolidácia úloh Sekretariátu OSN v hospodárskej a sociálnej oblasti do agendy jedného odboru
• zaradenie programov týkajúcich sa ľudských správ do kompetencie jediného úradu
• konsolidácia programov týkajúcich sa boja proti zločinu, pašovania drog, prania špinavých peňazí a terorizmu v agende jediného úradu
• spojenie národných aktivít v rámci rôznych fondov a programov OSN pod jednou strechou, v tzv. Dome OSN, ktorý v danej krajine riadi rezidentný koordinátor. Vznikli tak spoločné priestory pre riadenie všetkých aktivít v rámci jedného štátu, čím sa zvýšila koordinácia a znížili sa náklady.
• realizácia zásadnej reformy v oblasti riadenia personálu na všetkých úrovniach.
• realizujú sa opatrenia s cieľom zjednodušiť procedúry, znížiť prebytočnosť zdrojov v administratíve, modernizovať funkcie Sekretariátu a ukončiť aktivity, ktoré splnili svoj cieľ.

Koľko stojí OSN?

V r. 1999 bol bežný rozpočet OSN približne 1,26 mld USD. Z bežného rozpočtu sú financované aktivity OSN, zamestnanci a základná infraštrukúra OSN. Tento rozpočet nepokrýva mierové operácie OSN. Charta OSN ako medzinárodná zmluva zaväzuje všetky členské štáty prispievať do rozpočtu OSN určitým dielom. Príspevky jednotlivých štátov sú vypočítané na základe podielu daného štátu na svetovej ekonomike.

Koľko stojí systém OSN?

Systém OSN, t.j. OSN ako taká, programy, fondy a špecializované agentúry, stojí približne 10 mld USD ročne. Do tejto čiastky nie sú zahrnuté výdavky Svetovej banky, Medzinárodného menového fondu a Medzinárodného fondu pre poľnohospodársky rozvoj (IFAD). Dve tretiny rozpočtu systému OSN pochádzajú z dobrovoľných príspevkov členských štátov, jednu tretinu tvorí povinný príspevok členských štátov.

V r. 1996 systém OSN použil približne 4,3 mld USD na aktivity operatívneho charakteru v oblasti hospodárskeho a sociálneho rozvoja a na humanitárne programy pre najchudobnejšie krajiny sveta. Navyše Svetová banka, Medzinárodný menový fond a Medzinárodný fond pre poľnohospodársky rozvoj poskytujú ďalšie miliardy vo forme pôžičiek, cieľom ktorých je pomáhať pri odstraňovaní chudoby, podpore rozvoja a stabilizácii svetovej ekonomiky.

Kde sa dozviem viac o OSN?

Podrobnejšie informácie je možné získať v informačnom centre OSN vo vašej krajne alebo regióne. Taktiež je možné kontaktovať Odbor pre informovanie verejnosti (Department of Public Information), a to v sídle OSN v New Yorku (OSN, miestnosť GA-58, New York, NY 10017, USA; fax (212) 963 0071; inquiries@un.org).

Základným zdrojom informácií o OSN sú Asociácie OSN pôsobiace v mnohých krajinách. Ich úlohou je informovať verejnosť o činnosti a poslaní OSN v otázkach globálneho rozmeru.

Denne aktualizované informácie sú sprístupnené na internetových stránkach OSN. Nájdete tu informácie o systéme OSN, najnovšie správy týkajúce sa OSN a jej činnosti, tlačové správy,  každodenné upozornenia na podujatia, publikácie a virtuálne elektronické prehliadky úradovní OSN, ako aj informácie o programoch a agentúrach OSN v rámci systému OSN a sídla OSN v Ženeve. Informácie o fakticky všetkých organizáciách systému OSN sa nachádzajú na stránkach OSN.

Verejnosti je k dispozícii široký výber publikácií OSN, ktoré obsahujú novinky, informácie a jedny z najspoľahlivejších dostupných ekonomických a sociálnych ukazovateľov na svete. Publikácie OSN je možné objednať na:

UN Publications, miestnosť DC2-0853, New York, NY 10017, USA. Tel (800) 253-9646, fax (212) 963-3489, alebo UN Publications, Palais de Nations, CH-1211 Geneva 10, Switzerland. Tel (4122) 917-2614, fax (4122) 917-0027 (pre Európu, Afriku a Blízky Východ) alebo prostredníctvom internetu na http://www.un.org/Pubs

Ako môžem podporiť činnosť OSN?

Najlepšou cestou je zapojiť sa do siete mimovládnych organizácií spolupracujúcich s OSN. Zvlášť významné sú v tomto ohľade Asociácie OSN pôsobiace v 80 krajinách sveta, ktoré majú mnoho lokálnych pobočiek. Národné komisie UNICEF, pôsobiace v krajinách celého sveta, sa starajú o zvyšovanie povedomia širokej verejnosti o programoch UNICEF a získavajú prostriedky na ich realizáciu. Približne 5000 klubov, centier a asociácií vo viac ako 120 krajinách je činných v oblasti vzdelávania, vedy, kultúry a komunikácie. Najdôležitejšími kontaktnými miestami sú informačné centrá a informačné služby OSN pôsobiace na celom svete.

Ak máte skúsenosti v oblasti poľnohospodárstva, medicíny, vzdelávania alebo strojárstva, ste flexibilný a zanietení, OSN vás prostredníctvom Dobrovoľníckeho programu OSN (UNV) môže umiestniť na dva roky do príslušného vhodného rozvojového programu v určitej rozvojovej krajine (kontaktné miesto: UN Volunteers, P.O.Box 260111, D-53153 Bonn, Germany).

Ak žijete v New Yorku a máte záujem pomôcť zamestnancom OSN pochádzajúcim zo zahraničia, môžete sa zapojiť do činnosti Pracoviska zamestnaneckých aktivít (Staff Activities Unit) v New Yorku.

Existuje veľa možností, no najdôležitejšie je samotné zapojenie sa do aktivít OSN. Úspech OSN závisí od ľudí na celom svete. OSN potrebuje vašu podporu!