Mier a bezpečnosť

OSN bolo založené v roku 1945 s poslaním " uchrániť budúce pokolenia pred metlou vojny", pričom jedným z jeho hlavných cieľov je zachovanie medzinárodného mieru a bezpečnosti.

Charta OSN dáva Bezpečnostnej rade primárnu zodpovednosť za zachovanie medzinárodného mieru a bezpečnosti.

Ak je v nejakom regióne ohrozený mier, môže Bezpečnostná rada pri napĺňaní tejto zodpovednosti prijať celý rad opatrení vrátane zriadenia mierových operácií OSN.

Na presadenie svojich rozhodnutí môže Rada rozhodovať aj o sankciách, napr. obchodných embargách. Rada svoju vôľu vyjadruje cez rezolúcie.

V rôznych štádiách konfliktu vstupujú do hry rozličné nástroje mierových snáh OSN. Hranice medzi prevenciou konfliktu, vytváraním, udržiavaním, budovaním a presadzovaním mieru sú však čoraz menej presne vyhranené. Mierové operácie sa málokedy obmedzujú len na jeden typ činnosti.

Prevencia konfliktu a vytváranie mieru

V rámci pomoci národom pri prevencii a riešení konfliktov mierovou cestou OSN využíva politické nástroje diplomacie a mediácie. OSN vysiela do oblastí napätia na celom svete vyslancov, ktorí pomáhajú pri zmierňovaní kríz a rokovaniach o zmieri.

Generálny tajomník OSN môže pri riešení konfliktu pomôcť svojimi "dobrými službami", t.j. verejnými a súkromnými krokmi vychádzajúcimi z jeho nezávislosti, nestrannosti a morálnej zásadovosti, s cieľom zabrániť tomu, aby medzinárodné spory vznikli, stupňovali sa alebo sa ďalej šírili.

Politické misie pod civilným vedením sú do terénu nasadzované s mandátom podporiť dialóg a spoluprácu v rámci národov a medzi nimi alebo presadzovať zmierenie a demokratické vládnutie v spoločnostiach, ktoré sa zotavujú po občianskej vojne.

Činnosť OSN na podporu hodnoverných volieb na celom svete taktiež priamo prispieva k snahám organizácie podporovať mier a zabraňovať konfliktom.

Základom týchto aktivít je presvedčenie, že príčinou mnohých konfliktov sú politické problémy, a preto sú na ich vyjasnenie potrebné politické riešenia.

Udržiavanie mieru

Mierové operácie bývali nasadzované na podporu realizácie krátkodobého prímeria medzi štátmi alebo na podporu implementácie mierových dohôd, ako napríklad prvá mierová operácia Organizácie OSN pre dozor nad prímerím (UNTSO), ktorá bola zriadená v roku 1948 s poslaním monitorovať Dohodu o prímerí medzi Izraelom a jeho arabskými susedmi či misia OSN na Golanských výšinách UNDOF). Mierové sily sú dnes často žiadané, aby hrali aktívnu úlohu v rámci vnútroštátnych mierových snáh a zúčastňovali sa na budovaní mieru (komplexné viacrozmerné mierové jednotky vrátane vojenských, policajných a občianskych zložiek, napr. Misia OSN v Južnom Sudáne UNMISS). Tieto zmeny úlohy mierových síl OSN sa odrazili v dokumentoch politickej reformy Oddelenia pre mierové operácie ( Správa Brahimi, Capstonova doktrína, Nové horizonty)

Dnešné viacrozmerné mierové operácie napomáhajú politickému procesu, chránia civilistov, pomáhajú pri odzbrojovaní, demobilizácii a reintegrácii bývalých bojujúcich síl; podporujú organizovanie volieb, chránia a podporujú ľudské práva a pomáhajú pri obnove právneho poriadku.

Oblasť udržiavania mieru OSN sa riadi tromi základnými princípmi:

  • Súhlas strán;
  • Nestrannosť;
  • Nepoužitie sily okrem prípadov sebaobrany a obrany svojho mandátu.

V rámci mierových operácií OSN na udržanie mieru môže byť sila použitá na svoju sebaobranu, na obranu svojho mandátu, civilistov a v situáciách, kedy štát nie je schopný poskytnúť bezpečie a udržať verejný poriadok.

Budovanie mieru

Na základe skúseností z minulosti sa OSN viac ako predtým sústreďuje na budovanie mieru, teda na kroky vedúce k znižovaniu rizika, že určitá krajina skĺzne alebo sa opätovne vráti ku konfliktu, a to prostredníctvom posilňovania národných kapacít v oblasti riadenia konfliktu a vytvárania základov pre trvalo udržateľný mier a rozvoj.

Budovanie dlhotrvajúceho mieru vo vojnou zmietaných spoločnostiach patrí medzi výzvy pre celosvetový mier a bezpečnosť, ktoré vzbudzujú najväčší rešpekt. Spojené národy v roku 2005 založili Komisiu pre budovanie mieru s cieľom lepšie predvídať a reagovať na výzvy v oblasti budovania mieru.

Odzbrojovanie

V roku 2010 presiahli svetové vojenské výdavky približne 1,5 bilióna USD. Na celom svete vládla obrovská potreba kultúry mieru a výrazného zníženia všetkých typov zbraní, od jadrových až po konvenčné strelné zbrane a nášľapné míny.

Od založenia Spojených národov boli ciele odzbrojovania na multilaterálnej úrovni a obmedzenie zbraní vždy považované za najdôležitejšie pre udržanie medzinárodného mieru a bezpečnosti. Kolíšu v rozmedzí od znižovania a prípadného odstránenia jadrových zbraní, zničenia chemických zbraní a podporovania zákazu biologických zbraní až po zastavenie šírenia nášľapných mín a malých a ľahkých zbraní.

Tieto snahy sú podporované viacerými kľúčovými nástrojmi OSN. Zmluva o nešírení jadrových zbraní (NPT), najuniverzálnejšia zo všetkých multilaterálnych dohôd o odzbrojovaní, vstúpila do platnosti v roku 1970. Dohovor o chemických zbraniach vstúpil do platnosti v roku 1997, Dohovor o biologických zbraniach v roku 1975. Zmluva o všeobecnom zákaze jadrových skúšok bola prijatá v roku 1996, zatiaľ však ešte nevstúpila do platnosti. Dohovor o zákaze mín z roku 1997 vstúpil do platnosti v roku 1999.

Ženy, mier a bezpečnosť

Hoci ženy naďalej patria v rámci bojujúcich strán a aktérov vojny medzi menšinu, trpia ňou čoraz viac. Jednohlasným prijatím rezolúcie 1325 o ženách, mieri a bezpečnosti Bezpečnostná rada OSN uznala, že začlenenie žien ako aj rodového hľadiska do rozhodovacieho procesu môže posilniť vyhliadky na trvalo udržateľný mier. Táto významná rezolúcia sa špeciálne zameriava na situáciu žien v ozbrojených konfliktoch a vyzýva na ich účasť na všetkých úrovniach rozhodovania o riešení konfliktov a budovaní mieru.

Boj proti terorizmu

Boj s metlou terorizmu je v záujme všetkých národov a táto otázka je v centre pozornosti Spojených národov už celé desaťročia. Snáď ani týždeň neprejde bez nejakého aktu terorizmu, ktorý bez rozdielu zasahuje nevinných ľudí, ktorí sa len nachádzali v nesprávnom čase na nesprávnom mieste.

V rámci systému OSN, ktorý sa zaoberá špecifickými teroristickými aktivitami, bolo proti medzinárodnému terorizmu vypracovaných osemnásť univerzálnych nástrojov (štrnásť nástrojov a štyri dodatky).

V septembri 2006 bola dohodnutá globálna stratégia na boj proti terorizmu, čo bolo po prvý krát, kedy sa všetky členské štáty OSN dohodli na spoločnej stratégii a operačnom rámci na boj proti terorizmu. Stratégia predstavuje základ pre konkrétny akčný plán: zameranie sa na podmienky vedúce k šíreniu terorizmu; prevencia a boj s terorizmom; opatrenia na budovanie kapacity štátu na boj proti terorizmu; posilňovanie úlohy OSN v boji proti terorizmu; zabezpečenie dodržiavania ľudských práv v boji proti terorizmu.

Organizovaný zločin

Medzinárodný organizovaný zločin má rôzne podoby, od obchodovania s drogami, zbraňami a ľudskými bytosťami až po pranie špinavých peňazí a korupciu.

Dnešný organizovaný zločin je široko rozvetvený, rozšírený do celého sveta, s makroekonomickými rozmermi, čo znamená, že už predstavuje hrozbu pre mier a bezpečnosť.

Úrad OSN pre drogy a kriminalitu (UNODC) je strážcom Dohovoru OSN proti nadnárodnému organizovanému zločinu (Dohovor o organizovanom zločine) a troch dodatočných protokolov o obchodovaní s ľudskými bytosťami, pašovaní migrantov a obchode so strelnými zbraňami.

Link: UN Charter in Slovak (from the website of the Slovak Permanent Mission to the UN in New York) http://www.mzv.sk/servlet/newyorkosn?MT=/App/WCM/ZU/NewYorkOSN/main.nsf/vw_ByID/ID_621F5291AE4A5FD4C125715B004FFE51_SK&TG=BlankMaster&URL=/App/WCM/ZU/NewYorkOSN/main.nsf/vw_ByID/ID_14A4A60B573D8E62C12570DD0048A478_SK&OpenDocument=Y&LANG=SK&HM=25-Charta&OB=0