Medzinárodné právo

International Law Commission Holds Special Commemorative Event - UN Photo/Patrick Bertschmann

Rozvoj medzinárodného práva je jedným z hlavných cieľov OSN. Charta OSN vo svojej preambule stanovuje cieľ: "vytvoriť pomery, v ktorých možno zachovať spravodlivosť a úctu k záväzkom vyplývajúcim zo zmlúv a iných prameňov medzinárodného práva".

Medzinárodné právo presne vymedzuje právnu zodpovednosť členských štátov v ich vzájomnej interakcii a ich zaobchádzanie s jednotlivcami v rámci hraníc členského štátu. Jeho oblasť pôsobnosti zahŕňa široké spektrum otázok od medzinárodného záujmu ako ľudské práva, odzbrojovanie, medzinárodnú kriminalitu, utečencov, migráciu, národnostné otázky, zaobchádzanie s väzňami, používanie sily, vedenie vojny a ďalšie. Taktiež reguluje veci globálneho spoločného záujmu ako životné prostredie, trvalo udržateľný rozvoj, medzinárodné vody, vesmír, globálne komunikácie a svetový obchod.

Viac ako 500 multilaterálnych zmlúv bolo uložených u generálneho tajomníka OSN. Mnoho ďalších zmlúv je uložených u vlád alebo iných orgánov.

Mnohé multilaterálne zmluvy boli prijaté Valným zhromaždením a následne otvorené na podpis a ratifikáciu členskými štátmi OSN.

Komisia pre medzinárodné právo bola založená Valným zhromaždením OSN v roku 1948 s poslaním prevziať záštitu nad progresívnym rozvojom a kodifikáciou medzinárodného práva na základe článku 13(1)(a) Charty OSN. Ako expertný právny orgán je jeho úlohou pripravovať návrhy dohôd na témy, ktoré ešte neboli upravované medzinárodným právom a kodifikovať pravidlá medzinárodného práva v oblastiach, kde už majú štáty rozsiahlu prax. Práca Komisie v trestnom práve viedla k prijatiu štatútu Medzinárodného trestného súdu (ICC). Taktiež pripravil napríklad Viedenský dohovor o diplomatických vzťahoch (1961) a Viedenský dohovor o zmluvnom práve (1969).

Zmluvy a ďalšie medzinárodné právne nástroje boli taktiež vyvinuté špecializovanými organizáciami OSN ako napríklad Medzinárodná organizácia práce (ILO), Medzinárodná námorná organizácia (IMO) a  Medzinárodná organizácia civilného letectva (ICAO), pomocnými orgánmi OSN ako Komisia OSN pre medzinárodné obchodné právo (UNCITRAL) a  Úrad OSN pre drogy a kriminalitu (UNODC) či multilaterálnymi vyjednávacími orgánmi ako napríklad Konferencia o odzbrojovaní.

Na to, aby sa štát mohol stať zmluvnou stranou dohovoru, musí vyjadriť prostredníctvom konkrétneho aktu svoju vôľu právne sa zaviazať k právam a povinnostiam obsiahnutým v zmluve - musí "súhlasiť byť zmluvne viazaný". To sa zvyčajne dosiahne podpisom a ratifikáciou zmluvy alebo ak už je v platnosti, pristúpením k nej.

OSN každý rok organizuje Deň zmlúv, kedy upozorňuje na určitú skupinu zmlúv, čím sa snaží podnietiť členské štáty, aby tieto zmluvy podpísali, ratifikovali alebo ináč podporili.

S právnymi spormi medzi štátmi sa možno odvolať na Medzinárodný súdny dvor, hlavný súdny orgán OSN, ktorý podáva poradné posudky na žiadosť iných orgánov OSN a odborných medzinárodných organizácií v rôznych právnych otázkach, súvisiacich s ich činnosťou.

Medzinárodné spoločenstvo sa dlho usilovalo o to, aby vytvorilo stály medzinárodný súdny dvor, aby mohlo viesť súdne procesy v najzávažnejších medzinárodných zločinoch a v 20.storočí, dosiahlo konsenzus v definícii genocídy, zločinu proti ľudskosti a vojnových zločinoch.

V 90-tych rokoch na konci studenej vojny tribunály ako Medzinárodný trestný tribunál pre bývalú Juhosláviu (ICTY) a  Rwandu (ICTR) boli založené, aby bojovali s beztrestnosťou a súdili zločiny, ktoré boli spáchané v určitom období a počas určitého konfliktu.

V roku 1998 medzinárodné spoločenstvo dosiahlo historický míľnik, keď 120 členských štátov prijalo Rímsky štatút, právny základ pre založenie stáleho Medzinárodného súdneho dvora (ICC). ICC je nezávislá medzinárodná organizácia, ktorá nie je súčasťou OSN. Jeho sídlo je v Haagu v Holandsku.