Ľudské práva

Timor-Leste Holds Parliamentary Elections - UN Photo/Martine Perret

Ľudské práva patria všetkým ľudským bytostiam bez ohľadu na rasu, pohlavie, národnosť, etnickú príslušnosť, jazyk, náboženstvo alebo akékoľvek iné postavenie.

Ľudské práva zahŕňajú právo na život a slobodu, slobodu od otroctva a mučenia, slobodu prejavu a myslenia, právo na prácu a vzdelanie a mnoho ďalších. Tieto práva je oprávnený mať každý bez toho, aby bol diskriminovaný.

Medzinárodné právo ľudských práv zakladá vládam povinnosť konať určitým spôsobom alebo sa zdržať určitých krokov s cieľom podporovať a chrániť ľudské práva a základné slobody jednotlivcov alebo skupín.

Jedným zo základných cieľov Organizácie Spojených národov boli od jej založenia v roku 1945 osveta a podpora dodržiavania ľudských práv pre všetkých, tak ako je to stanovené v Charte OSN.

"Pretože národy Organizácie Spojených národov znovu potvrdili v Charte svoju vieru v základné ľudské práva, v dôstojnosť a hodnotu ľudskej osobnosti, ako aj v rovné práva žien a mužov a rozhodli sa podporovať sociálny rozvoj a lepšie životné podmienky vo väčšej slobode... Valné zhromaždenie vyhlasuje túto Všeobecnú deklaráciu ľudských práv ako spoločný štandard, ktorý majú dosiahnuť všetky národy a štáty..."

- Preambula Všeobecnej deklarácie ľudských práv, 1948

 

Všeobecná deklarácia ľudských práv (VDĽP) je míľnikom medzi dokumentmi v dejinách ľudských práv. Jej koncept vypracovali predstavitelia s rôznym právnym a kultúrnym zázemím zo všetkých svetových regiónov, pričom Deklarácia bola vyhlásená Valným zhromaždením OSN v Paríži 10.decembra 1948 rezolúciou Valného zhromaždenia 217 A (III) ako spoločný štandard pre pokrok všetkých národov a štátov. Po prvý krát jasne vyjadruje, že základné ľudské práva by mali byť univerzálne chránené. Od svojho prijatia v roku 1948 bola VDĽP preložená do viac ako 360 jazykov - je teda najviac prekladaným dokumentom na svete, pričom inšpirovala ústavy mnohých nových nezávislých štátov a nových demokracií. VDĽP spolu s  Medzinárodným dohovorom o občianskych a politických právach s jeho dvoma opčnými protokolmi (o postupe podávania sťažností a o treste smrti) a s  Medzinárodným dohovorom o ekonomických, sociálnych a kultúrnych právach a jeho opčným protokolom, tvoria tzv. Medzinárodný pakt o ľudských právach.

Séria medzinárodných dohovorov a ďalších nástrojov o ľudských právach prijatých od roku 1945 rozšírila súbor práva medzinárodných ľudských práv. Zahŕňajú napr. Dohovor o zabránení a trestaní zločinu genocídy (1948), Medzinárodný dohovor o odstránení všetkých foriem rasovej diskriminácie (1965), Dohovor o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien (1979), Dohovor o právach dieťaťa (1989), Dohovor o právach osôb so zdravotným postihnutím (2006) a ďalšie.

OSN intenzívne pracuje na definovaní medzinárodných štandardov ľudských práv, ich monitorovaní a podpore členských štátov pri ich implementácii. Úrad Vysokého komisára ľudských práv (OHCHR) prevzal zodpovednosť za podporu a ochranu ľudských práv ako aj realizáciu programov ľudských práv v rámci OSN.

Rada pre ľudské práva, ktorá bola založená 15.marca 2006 Valným zhromaždením, a ktorému priamo zodpovedá, nahradila 60-ročnú Komisiu OSN pre ľudské práva ako kľúčový medzivládny orgán pre ľudské práva. Rada je zložená zo 47 predstaviteľov členských štátov a jej úlohou je posilňovať ochranu ľudských práv na celom svete; zameriava sa na prípady porušovania ľudských práv, vydáva k nim odporúčania a reaguje na naliehavé prípady ohľadom ľudských práv. Prostredníctvom mechanizmu univerzálneho periodického hodnotenia Rada hodnotí situáciu ľudských práv vo všetkých 193 členských štátoch OSN. Taktiež úzko spolupracuje prostredníctvom osobitných procedúr OSN, ktoré zaviedla ešte bývalá Komisia pre ľudské práva.

Tzv. osobitné procedúry vykonáva buď jednotlivec - osobitný spravodajca alebo predstaviteľ - alebo pracovná skupina. Sú to poprední nezávislí odborníci pracujúci na báze dobrovoľnosti, menovaní Radou pre ľudské práva. Skúmajú, monitorujú, poskytujú rady a verejne podávajú správu o situácii ľudských práv v konkrétnych krajinách alebo územiach alebo v prípadoch závažných porušení ľudských práv na celom svete ako je napríklad svojvoľné zadržanie, mimosúdne popravy, mučenie, detská prostitúcia alebo odopretie práv ako právo na jedlo, primerané bývanie, čistú vodu, slobodu prejavu, právo na vzdelanie a ďalšie.