Tlačové správy

Len pre informáciu - neslúži ako oficiálny dokument.

UNIS/SGSM/852
31.január 2018

 Generálny tajomník OSN António Guterres:

Prejav na slávnostnom podujatí pri príležitosti Medzinárodného dňa pamiatky obetí holokaustu

31.január 2018

Na začiatok by som rád vyzdvihol, že sú tu s nami aj tí, ktorí prežili holokaust.

Ďakujeme vám, že nám už desiatky rokov sprostredkúvate vaše svedectvá.

Dovoľte, aby som tiež poďakoval sudcovi Thomasovi Buergenthalovi, ktorý prežil pobyt v gete a tábore smrti, a ktorý sa v službách OSN významne zaslúžil o pokrok v oblasti medzinárodného práva.    

Rovnako som vďačný aj pani Eve Lavi, najmladšej na Schindlerovom zozname, ktorá medzi nás pricestovala z Izraela.

A teraz dovoľte krátku osobnú úvahu.

Dlhé roky som vedel, že počas svojho úteku pred nacistami a pred odchodom do USA, filozofka Hannah Arendt žila od januára do mája 1941 v Portugalsku. Ale až nedávno som sa dozvedel, že bývala v dome na tej istej ulici, kde žila aj moja nebohá prvá manželka ešte predtým, ako sme sa zosobášili.  

Samozrejme, som sa tam často pohyboval.

Veľmi ma teda dojalo, keď som si uvedomil, že sa môj život akoby prekrýval so životom niekoho, koho dielo o tyranii a zle nesmierne ovplyvnilo aj moje vlastné politické myslenie.  

Ako portugalský premiér a teraz v pozícii generálneho tajomníka, vnímam, že je mojou povinnosťou urobiť všetko, čo je v mojich silách, aby som čelil antisemitizmu a všetkým formám diskriminácie.

Práve včera ubehlo osemdesiatpäť rokov odvtedy, čo sa stal Adolf Hitler kancelárom.

Pred štyrmi dňami sme si pripomenuli 73.výročie oslobodenia Osvienčimu.

Monumentálna hrôza 12 rokov medzi 1933 a 1945 rezonuje ešte stále aj dnes. 

Každý rok si v tento medzinárodný deň pripomíname minulosť aj budúcnosť. Týka sa židov, aj ďalších, ktorí sú obeťami trápenia len preto, kým sú. 

Dnes stoja pred nami dve dôležité povinnosti.

Po prvé, pamätať a pripomínať si holokaust a jeho obete.

Po druhé, byť ostražitý voči dnešnej nenávisti.

Genocída sa nedeje vo vákuu.

Holokaust bol vyvrcholením nepriateľstva voči židom, ktoré sa vyvíjalo po tisícročia. 

Bol plánovaný, išlo o systematickú vyhladzovaciu kampaň. 

Napomáhala mu pseudoveda a propaganda, ktoré otrávili milióny myslí. 

Krok za krokom sa rozložil sociálny poriadok. Spoločnosť, ktorú obdivovali pre jej kultúrny rozmach, stratila svoj pevný bod a morálnosť.    

Zrútil sa aj medzinárodný poriadok.

Krajiny otrasené prvou svetovou vojnou sa nestihli spamätať. Spoločnosť národov zanikla. Ukázalo sa, že hranice nie sú dosť odolné voči agresii.  

A potom sa udiala absolútna tragédia - od nacistických táborov smrti a plynových komôr v Poľsku okupovanom Nemcami až po strieľanie na Ukrajine, známe ako "holokaust guľkou".  

Na tieto fakty nesmieme nikdy zabudnúť.

Nikdy nesmieme stratiť z dohľadu to, čo sa pokazilo.

A keďže nenávisť a pohŕdanie ľudským životom sa v dnešných časoch tak rozmáha, musíme si na xenofóbiu dávať pozor stále a všade.    

Nenávisť stúpa na celom svete.

Organizácie proti nenávisti sledujú stovky pronacistických a bielych šovinistických skupín.   

Ešte desaťročia po skončení holokaustu nás aj dnes strašia nacistické symboly a slogany.  

* Minulý týždeň niekto nasprejoval názov neonacistickej politickej skupiny na pamätník holokaustu. 

* V jednom hlavnom meste pred dvoma mesiacmi pochodovalo 60 000 ľudí a mávalo nápismi "Biela Európa" a "Očisti krv".

* Ďalší nedávny pochod krajnej pravice "Vzbura proti zradcom" sa pokúšal prejsť okolo synagógy počas najväčšieho židovského sviatku Jom kipur.  

* Minulý rok sa neonacisti stretli v jednej krajine, aby si pripomenuli výročie narodenia Adolfa Hitlera a v ďalšej 30.výročie úmrtia jeho pravej ruky Rudolfa Hessa.

* Len sedem hodín jazdy autom od New Yorku sme videli ľudí pochodovať, vzdávať hold Hitlerovi a skandovať "krv a pôda".

* Jeden sympatizant nacizmu hovoril o tom, ako by mala podľa neho vyzerať Európa v roku 2050, citujem: "...na bankovkách je Adolf Hitler..." Na základe svojej pomýlenej logiky taktiež vyhlásil, že "na Hitlera sa budeme pozerať ako na Napoleona, Alexandra Veľkého a nie ako na nejaké bizarné ojedinelé monštrum, nie, budeme ho považovať za veľkého Európskeho lídra."

Takéto výroky sú poburujúce. Takto však niektorí ľudia vidia svet.

Taktiež registrujeme snahy znižovať váhu holokaustu, popierať ho alebo bagatelizovať spoluvinu kolaborantov či páchateľov.    

* Jeden popredný nacionalista opísal istý pamätník holokaustu ako "monument hanby" a zaviazal sa "prepísať dejepisné knihy" o období nacizmu. 

* Plány postaviť sochu vládnemu ministrovi, ktorý bol zapojený do prenasledovania Židov, boli pozastavené po tom, ako sa zdvihla vlna nevôle na miestnej aj medzinárodnej úrovni.

* Nový pomník druhej svetovej vojne opomenul, že vlastná história tejto krajiny je poškvrnená aj diskrimináciou počas vojny.

* Jedna popredná politická osobnosť spochybňovala rozhodujúci národný konsenzus, vďaka ktorému bola prijatá zodpovednosť za zapojenie sa krajiny do deportácie Židov.   

Neonacisti a podobne zmýšľajúce skupiny sa neprestajne agresívne snažia pritiahnuť ďalších stúpencov.

* Podľa Ligy proti hanobeniu (ADL) začali bieli šovinisti oveľa viac verbovať v univerzitných areáloch, a to aj prostredníctvom nenávistných kampaní namierených proti židom, moslimom a ďalším.

* Niektoré národné armády museli začať venovať väčšiu pozornosť tomu, aby sa k nim nedostali neonacisti a nešírili svoje myšlienky v ich radoch.

* Internet sa najnovšie stal pre neonacistov, bielych šovinistov a ďalšie extrémistické skupiny vyhľadávaným nástrojom šírenia propagandy.  

* Právne centrum Chudoba na juhu (The Southern Poverty Law Centre) pomenovalo jednu neonacistickú webstránku, na ktorej bol zaregistrovaný užívateľ s najvyšším počtom pripísaných vrážd, ako "mesto vrážd na internete".

* Jedna štúdia nedávno ukázala, že od roku 2012 stúpol počet stúpencov nacistov a bielych šovinistických skupín o 600%.

* Ľahký prístup k internetu umožňuje okrajovým skupinám, aby sa až príliš zviditeľnili.

* Anonymita internetu umožňuje rasizmu, aby sa nekontrolovane vyvíjal.

* A zákerné účty na sociálnych sieťach spravované tzv. sociálnymi robotmi, šíria túto nákazu ďalej.

Našťastie, niektoré veľké sociálne siete začali takúto činnosť viac sledovať a zatvárajú webstránky či účty jednotlivcov, ktorých aktivita vykazuje podnecovanie k nenávisti a násiliu. Toto úsilie je však potrebné zintenzívniť. 

Našou spoločnou výzvou zostáva zabezpečiť, aby bol technologický pokrok použitý pre naše dobro.

Zrejme neprekvapuje, že toto všetko prináša svoje dôsledky.

Množia sa incidenty súvisiace s antisemitizmom. V roku 2017, stúpli v dvoch krajinách s veľkou židovskou komunitou, v jednej o 60%, a v druhej o 30%.  

Bývalý britský vrchný rabín lord Jonathan Sacks raz povedal:

"Nenávisť, ktorá začína židmi, židmi nikdy nekončí."

Môžeme len potvrdiť, že stúpajú prejavy ďalších foriem predsudkov.

Nenávisť voči moslimom vedie k diskriminácii, zastrašovaniu a útokom.

Berie si na mušku aj migrantov a utečencov, vrátane detí.

Dostávajú sa k nám aj vyjadrenia o niektorých menšinách - o ich praktikách, tradíciách, posvätných knihách, ktoré by sa nikdy netolerovali, ak by boli namierené na väčšinu alebo iné menšiny.  

Nemali by sme rozlišovať, koho budeme nenávidieť. Všetci ľudia si zaslúžia rešpekt, ochranu a rovnosť pred zákonom. A my všetci máme povinnosť toto právo ostatným priznať a obhajovať ho.

Neonacisti a ich podporovatelia sa veľmi aktívne podieľajú na niečom veľmi znepokojujúcom.

Usilovne sa snažia predstaviť v novom, lepšom svetle - ukázať páčivejší imidž, aby získali na príťažlivosti.  

Rozhodli sa, že zjemnia spôsob, akým vystupujú, aby sa v podstate stali ešte nebezpečnejšími.

Majú jasný cieľ. Ako povedal jeden obhajca nacistických myšlienok: "Chceme, aby nás vyhľadával hlavný prúd."   

Snažia sa spojiť s ďalšími krajne pravicovými zoskupeniami, aby posunuli oveľa ďalej hranice akceptovateľného.

Usilujú sa preniknúť so sloganmi, symbolmi a myšlienkami do hnutí a strán hlavného prúdu.

Niekedy používajú kódovaný jazyk, teda frázy a slová, ktoré bežnému človeku znejú neškodne, majú však v sebe zašifrovanú nenávisť. 

A darí sa im, v ich práci vidieť symbiózu.

Niektoré strany sú pri naháňaní hlasov voličov ochotné prikryť tieto ohavné myšlienky rúškom vierohodnosti.

Spoločne sa musíme postaviť proti normalizácii nenávisti.

Musíme odmietnuť tých, ktorí stále nechápu, že spoločnosti sa menia na multietnické, multináboženské a multikultúrne. Na rozdielnosť je potrebné nazerať ako na zdroj bohatstva, nie hrozbu.

Začiatkom tohto mesiaca svet oplakával úmrtie Aharona Appelfelda, uznávaného autora, ktorý prežil holokaust.

Keď bol Appelfeld malý chlapec, vyhnali ho aj s rodinou z domu a prinútili presťahovať sa do geta. Raz sa o tejto skúsenosti vyjadril: 

"Všimol som si, že všetky dvere a okná našich nežidovských susedov boli zrazu zatvorené a my sme kráčali sami prázdnou ulicou. Ani jeden z množstva susedov, s ktorými sme sa priatelili, nebol v okne, keď sme za sebou ťahali kufre."

Nikdy sa nemôžeme len prizerať, ak sú naše hodnoty a životy v ohrození.

Zo silných reakcií voči fanatizmu, ktorého sme svedkami na celom svete, však čerpám odvahu.

Povzbudzuje ma aj práca učiteľov a komunitných lídrov, ktorí mladším generáciám odovzdávajú posolstvo solidarity a vzájomného rešpektu.

Holokaust a Program OSN pre prácu s verejnosťou pôsobí v mnohých krajinách a naďalej bude úložiskom pamäte a nositeľom vzdelávania.

Niekedy sa zdá, že nenávisť opäť pochoduje. 

Ja však pevne verím, že ak naša jednota bude presahovať hranice aj generácie, môžeme spolu vybudovať svet pluralizmu a mierového spolunažívania. Je potrebné, aby sme neprestajne mali na zreteli stále živé ponaučenie z holokaustu.  

Ďakujem veľmi pekne.

* *** *