Šokujúca realita homofóbneho znásilnenia

Komentár Navi Pillay, ktorá je Vysokou komisárkou OSN pre ľudské práva

Článok bol po prvýkrát zverejnený v Pravde (23/6/11)

Juhoafrická republika darovala svetu niekoľko silných myšlienok - predovšetkým koncept dúhového národa, kde je diverzita zdrojom sily a každý má nárok na rovnaké práva a rešpekt. Je preto obzvlášť zarmucujúce, ak sa krajina, znovuzrodená pod ostražitým dohľadom Nelsona Mandelu, uberá smerom k nešťastnému fenoménu, podkopávajúcemu všetko, čo dúhový národ symbolizuje: tzv. korektívnemu alebo trestajúcemu znásilneniu.

Každé znásilnenie je odporné a predstavuje vážny zločin, ktorý nie je možné prehliadať alebo ospravedlňovať. V prípade "korektívneho" alebo "trestajúceho" znásilnenia sú vybrané ženy a príležitostne aj muži surovo znásilnení, pretože sú lesby alebo gejovia - alebo sú takto vnímaní. Útoky tohto typu, ktoré sú súčasťou širšieho vzorca sexuálneho násilia, obvykle predstavujú kombináciu nedostatku elementárneho rešpektu k ženám, často vrcholiaceho v mizogýnii, s hlboko zakorenenou homofóbiou.

Hoci sa "korektívne" alebo "trestajúce" znásilnenie spája najmä s Juhoafrickou republikou, kde sa odohrala väčšina zdokumentovaných prípadov, tento problém sa neobmedzuje len na jednu krajinu. Prípady "korektívneho" znásilnenia boli nedávno hlásené v Ugande, Zimbabwe a na Jamajke. Vo všeobecnosti sú násilné nenávistné trestné činy proti lesbám, gejom, bisexuálom a transsexuálom rozšírené vo všetkých častiach sveta, pričom niekoľko obzvlášť hrozných incidentov bolo nedávno oznámených v Spojených štátoch, Británii, Brazílii a na Hondurase.

Správa charitatívnej organizácie Action Aid z roku 2009 obsahuje svedectvá 15 žien, ktoré prežili "korektívne" alebo "trestajúce" znásilnenie v Juhoafrickej republike. Každá z obetí bola presvedčená o tom, že dôvodom napadnutia bola práve jej sexualita. Útočníci povedali obetiam, že im "dávajú lekciu", "robia láskavosť", a že ich buď "trestajú" alebo "liečia" z homosexuality.

Najnovším hláseným útokom bolo znásilnenie trinásťročného dievčaťa v Atteridgeville pri Pretórii, ktoré sa odohralo 4. mája. Útočník sa počas činu údajne chvastal, že ju "vylieči" z homosexuality. Koncom apríla sa v uličke štvrte KwaThema pri Johannesburgu našlo zohyzdené telo lesbickej akivistky Noxolo Nogwazaovej. Bola znásilnená a zavraždená - zrejme po potýčke s mužmi, ktorí dávali neslušné návrhy jej priateľke.

Noxolo Nogwazaová bola zavraždená v tej istej štvrti, kde sa v roku 2008 stala obeťou gangového znásilnenia Eudy Simelaneová. Dobodali ju na smrť. Simelaneová bola lesba a hviezdna hráčka národného futbalového tímu Banyana Banyana. Obvinení zo znásilnenia a vraždy boli štyria muži, z ktorých dvoch odsúdili. Odsúdenie páchateľov je však, žiaľ, výnimkou. Spomedzi ďalších prípadov tzv. korektívneho znásilnenia sa pred súd dostalo len veľmi málo.

Je náročné dostať sa k spoľahlivým štatistikám, týkajúcim sa "korektívneho" alebo "trestajúceho" znásilnenia. Kým neexistuje systematickejší prístup k monitorovaniu, zaznamenávaniu a vyšetrovaniu takýchto zločinov, je nemožné poznať skutočný rozsah problému, o braní páchateľov na zodpovednosť ani nehovoriac. Množstvo prípadov sa ani neoznámi a tie, ktoré sa aj nahlásia, nemusia byť správne identifikované ako homofóbne nenávistné trestné činy.

Vláda Juhoafrickej republiky nedávno uznala vážnosť situácie. Po poslednom útoku v Atteridgeville prisľúbil hovorca Ministerstva spravodlivosti a ústavného rozvoja rýchle a dôsledné vyšetrovanie a správne označil práva gejov a lesieb ako ľudské práva zaručené ústavou. Ministerstvo zároveň založilo pracovnú skupinu pre nenávistné trestné činy proti lesbám, gejom, bisexuálom, transsexuálom a intersexuálom. Všetko toto sú kroky správnym smerom.

Uznanie, že lesby, gejovia, bisexuáli, transsexuáli a intersexuáli sú zraniteľní voči násiliu a diskriminácii, je dôležitým krokom k realizácii základných práv všetkých ľudí. Chápem, že v niektorých krajinách je homosexualita niečím, čo sa nezhoduje s väčšinovým poňatím sexuálnej morálky. Ako Vysoká komisárka však musím ostať verná univerzálnym štandardom ľudských práv a ľudskej dôstojnosti, ktoré sú prvoradé. Je zároveň potrebné si vyjasniť, že obhajovaním práv lesieb, gejov, bisexuálov, transsexuálov a intersexuálov sa nedovolávame uznania nových práv, ani sa nesnažíme o rozšírenie ľudských práv do nových oblastí. Ide nám jednoducho o zdôraznenie skutočnosti, že existujúce medzinárodné právo chráni každého pred násilím a diskrimináciou - aj takou, ktorej dôvodom je sexuálna orientácia a identita. Štáty nesú zodpovednosť za zabezpečenie rovnakých práv pre každého, bez ohľadu na to, kým je, odkiaľ pochádza, ako vyzerá alebo koho miluje.

Obyvateľov Juhoafrickej republiky by nemalo byť potrebné o tomto presviedčať. Ide predsa o myšlienku, na ktorej bola krajina obnovená, a ktorá je dnes zakotvená v ústave. Juhoafrická republika čelí výzve ostať vernou svojim ideálom a uskutočniť sľub éry post-apartheidu - dúhový národ, v ktorom sú všetci slobodní a rovní a môžu spokojne žiť s tými, ktorí sú odlišní. Je to výzva, ktorú by mal prijať aj zvyšok sveta.